Výnosný obchod v Kosove - časť 1

Autor: Zdravko Boškovič | 8.6.2013 o 11:54 | (upravené 8.6.2013 o 12:59) Karma článku: 10,05 | Prečítané:  869x

Éra kapitalizmu a voľného trhu dospela do toho štádia, že ľudia kvôli vidine bohatstva obchodujú naozaj so všetkým, čo má hodnotu. Je však až neuveriteľné, že táto honba za materiálnymi statkami vyústila do tak zvráteného obchodu ako je obchod s ľudskými orgánmi. Nie je to iba hazard s ľudským zdravím, je to predovšetkým hazard s ľudským životom. Aj keď je táto spoločnosť materialisticky orientovaná, je neodpustiteľné zaobchádzať s ľudským životom ako s tovarom a neprikladať mu dôležitosť. Je legálne a etické zabiť človeka alebo využiť jeho bezvýchodiskovú finančnú situáciu a obchodovať s jeho orgánmi a následne ich niekoľkonásobne výnosnejšie predať bohatému človeku, ktorý si zničil zdravie obezitou, fajčením alebo nezdravým životným štýlom? A práve územie Kosova sa stalo centrom tohto nelegálneho obchodu. A nie len tohto.

Samotní členovia vlády Kosova sú zapletení do otrasných činov zotročovania žien s následným využívaním týchto žien na prostitúciu a takisto do obchodu s drogami. Kosovo je odborníkmi považované za jedno z najväčších „prekladísk“ heroínu v Európe. Medzinárodné agentúry bojujúce proti obchodu s drogami varujú, že Kosovo sa stalo "pašeráckym rajom ", dodáva až 40% heroínu predávaného v Európe. Túto skutočnosť potvrdilo najmenej 5 agentúr z piatich rôznych krajín zaoberajúcich sa nelegálnym obchodom s drogami. Takisto nezávislí spravodajskí analytici NATO potvrdili túto skutočnosť a identifikovali kosovskú vládu  ako hlavného činiteľa v tomto obchode. Akékoľvek vyšetrovanie na území Kosova či Albánska zo strany kompetentných orgánov je znemožnené z dvoch dôvodov:

 

  1. Vládni predstavitelia v Kosove odmietajú tieto obvinenia a všetkými silami sa snažia zabrániť orgánom pri vyšetrovaní. Zahŕňa to ničenie dôkazov, neposkytovanie informácií a iné praktiky.
  2. Celá spoločnosť v Kosove je silno klanovo orientovaná. Je náročné preniknúť do ich štruktúr. Až na pár výnimiek, nikto nechce podať svedectvá, čo sa udialo, pretože zo strachu nie sú schopní vypovedať alebo sú lojálny k mafii, pre ktorú pracujú.

 

Na povrch však preniklo veľa svedectiev a prípadov, kedy bolo jasné, že na tomto území jednoznačne došlo k nelegálnemu obchodovaniu s ľuďmi a drogami. Je preto povážlivé a na zamyslenie, prečo kompetentné medzinárodné organizácie nezačali skutočné vyšetrovanie týchto skutkov.

Zásadným obratom v kauze obchodovania s ľudskými orgánmi srbských civilistov priniesla kniha Lov: Ja a vojnoví zločinci. Carla Del Ponte spolupracovala s dôveryhodnými novinármi, ktorí sa zaoberali obchodom s ľudskými orgánmi v Kosove. Medzi nimi bol aj americký novinár Michael Montgomery, ktorý získal svedectvá od siedmich bývalých vojakov UČK. Tieto svedectvá tvrdili, že väzni boli transportovaní z Kosova do Albánska do malého domčeku v obci Rripë neďaleko albánskeho mesta Burrel. Výsledky svojej analýzy poskytol Montgomery Úradu pre stratené osoby a vyšetrovanie ( OMPF ), ktorá prislúcha k Misií pre správu Kosova OSN ( UNMIK ). Vyšetrovatelia veľkú časť z obvinení naozaj vierohodne dokázali. Ale nič, čo by poškodilo dobré meno OSN a USA nemôže byť jednoduché. Dôkazy sú však viac než jasné.

Podľa zisťovaní nezávislých a dôveryhodných novinárov dospeli k záveru, že viac než 300 ľudí ( niektoré zdroje počítajú dokonca zo 400 unesenými ľuďmi, medzi nimi boli Srbi, Albánci, Rusi a dokonca aj Česi) bolo unesených z Kosova do Albánska. Tento presun bol jednoduchý, keďže kosovská vláda úzko kolaborovala s albánskou vládou a hranice medzi týmito územiami prakticky neexistovali. Títo ľudia boli prevezení do budov rôzneho účelu v albánskych mestách Tropoje a Kukës. Odtiaľto boli ďalej transportovaní do internačných táborov a kasární v okolí mesta Burrel. Práve v blízkosti tohto mesta, približne 20 kilometrov, v obci Rripë  sa nachádza tzv. Žltý dom, podľa ktorého táto kauza aj dostala názov. Bol to malý domček, kde podľa zdrojov z radov UČK aj nezávislých novinárov prebiehali hrôzostrašné operácie na bezbranných väzňoch.

Odňaté orgány z tiel týchto väzňov putovali na letisko Rinas v Tirane, odkiaľ bol transportované do cieľových krajín pre príjemcov týchto orgánov. Vyšetrovatelia dokonca získali dôkaz v podobe svedectva bývalého člena UČK, ktorý vykonával prevoz orgánov zo Žltého domu na letisko v Tirane.

Podľa slov Carly Del Ponte boli obete zbavené obličiek opäť zavreté vo vnútri kasárni až do okamihu, kedy boli zabití kvôli iným dôležitým orgánom. Vedeli, čo ich čaká a zúfalo prosili o smrť a následne boli mŕtvi väzni zakopaní blízko „Žltého domu“ alebo na neďalekom cintoríne. Svedkovia uviedli, že doktor z kosovského mesta Peć na tomto meste mohol vykonať operácie až na 50 unesených väzňoch

V roku 2003 vyšetrovatelia ICTY a UNMIK išli na miesto, ktoré opisovali novinári ako hlavnú kliniku odoberania ľudských orgánov – už spomenutý „Žltý dom“. Pri tomto vyšetrovaní neďaleko albánskeho mesta Burrel boli vyšetrovatelia sprevádzaní novinármi a takisto albánskym prokurátorom. Dom sa nachádzal presne na mieste, ako ho opisovali svedkovia. Bol však premaľovaný na bielo. Po detailnejšom vyšetrovaní a po odhalení žltých fľakov sa zistilo, že tento dom bol premaľovaný a že jeho pôvodná farba bola žltá. Vo vnútri domu boli nájdené zdravotnícke pomôcky, ktoré sa používajú pri chirurgických operáciách. Chemickým rozborom ďalej vyšetrovatelia odhalili stopy krvi na zemi a na stenách, okrem jedného miesta, ktoré malo rozmery 180 cm x 60 cm, ktoré bolo čisté. Toto zistenie zodpovedalo svedectvám, podľa ktorých sa v tej miestnosti nachádzal operačný stôl, kde chirurgovia prevádzali odoberanie orgánov z tiel väzňov. Vyšetrovatelia preto pristúpili k výsluchu majiteľa domu, ktorý tvrdil, že stopy krvi sa v miestnosti pochádzali ešte z dávneho pôrodu jeho ženy v týchto priestoroch. Manželka majiteľa domu však pri nezávislom výsluchu vypovedala, že deti nepriviedla na svet v tomto dome. Na základe toho majiteľ domu pozmenil svoju výpoveď. Podľa jeho slov zabudol, že pred rokmi poskytol tento dom príslušníkom svojej rodiny na účely zabíjania dobytka na hostinu pri príležitosti moslimského sviatku. Krv vraj preto nebola ľudská, ale zvieracia. Po tom dlhom čase boli však tieto stopy krvi v takom stave, že sa vyšetrovateľom nepodarilo určiť, či išlo o ľudskú alebo o zvieraciu krv.

Toto vyšetrovanie, nedôveryhodná výpoveď majiteľa domu a nájdené striekačky, ampulky s anestetikami a gáza jednoznačne potvrdilo svedectvá a otrasné skutky spáchané v tomto dome, avšak ako dôkaz to na súde neobstálo. Miestni obyvatelia navyše protestovali proti exhumácií tiel, ktoré boli podľa svedkov pochované pod falošnými albánskymi menami neďaleko „Žltého domu“. Vyšetrovanie muselo byť následne odložené, pretože OSN nemalo mandát na vyšetrovanie vojnových zločinov po vojne, aj keď bolo zhromaždených dostatok dôkazov na pokračovanie vyšetrovania.

Najväčším šokom bola informácia, že do tejto hrôzostrašnej činnosti boli zapletení aj strední a vysokí predstavitelia UČK a súčasní členovia vlády Kosovskej republiky. Obvinení v tomto prípade bol súčasný premiér Kosova a bývalý hlavný veliteľ UČK Hashim Thaci, prezývaný „Had“. Nielenže o všetkom vedel, on dokonca aktívne organizoval obchod s ľudskými orgánmi v Kosove. Preto bolo vyšetrovanie zo strany kosovských a albánskych úradov znemožnené a samozrejme tieto úrady nemali vôľu zapojiť sa do vyšetrovania aj napriek tomu, že existovali jednoznačné a dôveryhodné dôkazy, že obchod s ľudskými orgánmi na ich území naozaj prebiehal.


 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Ani jeden zo záujemcov neponúka za košickú huť cenu, ktorá by zodpovedala predstavám U. S. Steelu. Predaj nateraz nebol uzatvorený.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.

DOMOV

Päť podnetov, Harabin trestom stále uniká

Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.


Už ste čítali?