Výnosný obchod v Kosove – časť 2

Autor: Zdravko Boškovič | 8.6.2013 o 20:56 | (upravené 8.6.2013 o 21:15) Karma článku: 10,70 | Prečítané:  991x

Viem, že o obchodovaní s ľudskými orgánmi je ťažké aj rozprávať, nie to ešte ho zažiť. Bohužiaľ, obeťami tejto zvrátenosti boli konkrétni ľudia - nevinní civilisti. Je to strašné, že sa to deje v „civilizovanej" spoločnosti. Poďme si však rozobrať túto problematiku bližšie.

Human Rights Watch (HRW), medzinárodná mimovládna organizácia, ktorá sa zaoberá výskumom a presadzovaním ľudských práv, na základe skutočností, ktoré o obchodovaní s ľudskými orgánmi popísala vo svojej knihe Carla Del Ponte, uskutočnilo vyšetrovanie týchto ohavných činností. Podľa ich výskumu sú výsledky vyšetrovania viac než dôveryhodné a podľa ich odhadov bol počet zmiznutých a na odobratie orgánov využitých väzňov až 400. Táto organizácia na základe svojho výskumu tlačilo na nadnárodné organizácie zaoberajúce sa situáciou v Kosove, aby podnikli komplexnejšie a dôslednejšie vyšetrovanie, pretože mnoho dôkazov podľa nich nebolo preverených. Medzi ne patria internačné tábory v Albánsku, ale aj Kosove, keďže OSN nemalo mandát na vyšetrovanie.

S ďalšími skutočnosťami prišlo srbské rádio a televízia B92. Podľa nich boli väzni transportovaní z územia Kosova do albánskych miest Gurrë, Mat, mestá v severnom Albánsku a tiež do tábora UČK v Kukësi. B92 tvrdí, že disponujú dokumentmi, ktoré obsahujú jednoznačné dôkazy, že vtedajší albánsky premiér Sali Berisha dostal požiadavku od Ramusha Haradinaja, v tom čase vodcu Kosova, aby albánska tajná služba zničila všetky dôkazy, ktoré by potvrdzovali ohavné zaobchádzanie kosovských vojakov z UČK pod vedením najvyšších hodnostárov tejto organizácie a ich obchod s ľudskými orgánmi odobratými zajatým väzňom zo Srbska, Albánska a iných krajín.

Do vyšetrovania sa zapojila aj srbská prokuratúra. Identifikovala tzv. „Building/Prison 320“ ako neuro- psychiatrickú kliniku, kde sa vykonávali nelegálne odbery orgánov. Táto klinika sa nachádza asi 20 km od „Žltého domu“. Podmienky na obchodovanie s ľuďmi za účelom odoberania orgánov boli v tejto lokalite pre vojakov z UČK ideálne. Neďaleko bol internačný tábor a takisto tábor UČK. Tieto zistenia usvedčili vtedajšieho albánskeho prokurátora z klamstva, keď vypovedal pred vyšetrovateľmi. Podľa prokuratúry boli ďalšími obeťami mentálne postihnutí pacienti kliniky „Building/Prison 320“ pochádzajúci z obce Štimlje. Aj keď dôkazy boli dôveryhodné, nedokázalo sa to dostatočne vierohodne potvrdiť pred súdom. Keď sa to snažili vyšetriť srbskí vyšetrovatelia, bol im odopretý vstup do Albánska. 14. novembra 2011 však UNMIK do vyšetrovania zapojila aj srbských vyšetrovateľov.

20. novembra 2011 šéf ICTY Serge Brammertz nariadil, aby boli dôkazy o obchodovaní s ľudskými orgánmi v Kosove a Albánsku poskytnuté aj srbským vyšetrovateľom. Albánsky prokurátor tvrdil, že sa tam našlo iba o malé množstvo penicilínu. ICTY však tvrdilo, že albánsky prokurátor vedome zavádzal a uviedol, že až sedem bodov z obvinení bolo potvrdených. ICTY tvrdilo, že albánska vláda marila vyšetrovanie, neposkytovala vyžiadané materiály a nespolupracovala na prípade, aj keď sa potvrdilo mnohé prípady, ktoré vierohodne dokázali obchodovanie s ľudskými orgánmi.

Keďže dôkazy boli naozaj dôveryhodné a celosvetovo rešpektovaný človek ako Carla Del Ponte vydal knihu s tak vážnymi obvineniami, koniec v tejto kauze ešte nastať nemohol.

Objavili sa mnohé pochybenia, marenie vyšetrovania a nevyriešené záležitosti v tejto kauze, preto Rada Európy menovala švajčiarskeho senátora Dicka Martyho do úlohy vyšetrovateľa kauzy, ktorú medzinárodne otvorila Carla Del Ponte.

Vyšetrovanie Dicka Martyho

V knihe Carly Del Ponte padli veľmi vážne obvinenia. Preto Rada Európy vymenovala Dicka Martyho, švajčiarskeho prokurátora, aby vyšetril tieto obvinenia. Dick Marty spolupracoval s mnohými dôveryhodnými zdrojmi, vďaka ktorým je toto vyšetrovanie vierohodné a slúži ako silní nástroj na vyvodenie zodpovednosti zo strany UČK a medzinárodných organizácií, ktorí s nimi spolupracovali. Dick Marty použil v správe nasledujúce zdroje:

 

  1. Bojovníci a iní členovia niektorej z ozbrojených frakcií Kosovskej oslobodeneckej armády
  2. Priame obete násilných trestných činov vykonaných v Kosove a Albánsku
  3. Rodinní príslušníci stratených alebo zavraždených ľudí počas kosovskej občianskej vojny
  4. Bývalí a súčasní zástupcovia organizácií zaoberajúcich sa situáciou v Kosove – UNMIK, EULEX a ICTY
  5. Zástupcovia národných súdnych systémov – sudcovia, prokurátori, policajti, úradníci a  právnici, ktorí mali akúkoľvek právomoc pri vyšetrovaní v Kosove
  6. Mimovládne a humanitárne organizácie - Medzinárodný výbor Červeného kríža (ICRC) a Medzinárodná komisia pre nezvestné osoby (ICMP)
  7. Rôzni členovia občianskych združení a organizácií bojujúcich za ľudské práva a slobody, ktorí akýmkoľvek spôsobom pomáhali odkrývať a upozorňovať na zverstvá, ktoré sa diali v Kosove a Albánsku

 

Najväčší problém bol získať pravdivé svedectvá od kosovských Albáncov, ktorí spočiatku mali záujem svedčiť, avšak keď sa na povrch dostali „zmiznutia“ svedkov, ktorí svedčili proti prominentným Kosovským bojovníkom, svoj úmysel zmenili alebo podali nepravdivú či vyhýbavú výpoveď. Ďalším problémom boli značné obštrukcie zo strany kosovských a albánskych orgánov, ktorí nespolupracovali na tomto prípade, keďže väčšina z nich bola do toho namočená. Okrem toho je spoločnosť v Kosove a Albánsku silno klanovo orientovaná a podľa prieskumu týchto spoločností je získanie svedkov z tejto spoločnosti mimoriadne náročné. Tvorcovia tohto prieskumu uviedli, že sieť tejto mafie je prepletenejšia a nepreniknuteľnejšia ako talianska Cosa Nostra. Mnohí z nich, aj tí menej dôležití, radšej príjmu niekoľkoročné väzenie, ako by mali zradiť svojich spolupracovníkov.

Z vyšetrovania vzišla analýza, podľa ktorej existovalo 7 známych miest, kde sa nachádzali väzenské zariadenia, do ktorých kosovskí bojovníci z UČK privážali z Kosova svoje obete. Tieto zariadenia sa nachádzali na albánskom území od úpätia hory Pashtrik až po mesto Durrës pri Stredozemnom mori. Podľa správy bolo toto územie dobre známe a došlo k hrubému zlyhaniu albánskej polície a tajnej služby, že nedokázala prevoz väzňov a obchod s orgánmi zastaviť. Identifikovanie 7 albánskych miest ako hlavných dejísk obchodu s orgánmi predchádzalo vyše 10 – ročné vyšetrovanie novinárov, na ktoré nadviazala inštitúcia EULEX a tiež srbská prokuratúra.

Ide o týchto 6 miest:

 

  • Cahan ( severné Albánsko neďaleko hraníc z Kosovom
  • Burrel ( stredné Albánsko)
  • Durrës ( stredné Albánsko pri Stredozemnom mori )
  • Kukës ( severné Albánsko)
  • Bicaj ( severné Albánsko neďaleko mesta Kukës)
  • Rripë (juhozápadne od mesta Burrel v okrese Mat)
  • Fushë-Krujë ( stredné Albánsko neďaleko hlavného meta Albánska - Tirany)

 

4 z týchto miest boli označené ako „medzistanice“ alebo „zastávky“. Na týchto miestach boli väzni zhromažďovaní a boli im vykonávané lekárske testy. Podľa svedkov každý väzeň bol presunutý cez minimálne dve „medzistanice“, až potom bol transportovaný do konečnej operačnej kliniky. V týchto zariadeniach boli väzni väčšinou dobre kŕmení, bol im dopriaty výdatný spánok a pomerne dobré zaobchádzanie. Tieto „medzistanice“ boli ovládané „Drenickou skupinou“ UČK a takto si väzňov pripravovali na konečný zákrok. Medzi tieto „medzistanice“ patrili:

  • Bicaj – tento dom, v ktorom zhromažďovali väzňov, sa nachádza vo vidieckej oblasti neďaleko mesta Bicaj. Je to pravdepodobne vlastný dom jedného z členov UČK. Má dobrú polohu neďaleko hlavnej cesty do mesta Peshkopi.
  • Rripë – už viackrát spomínaný „Žltý dom“ nebol len operačnou stanicou, ale takisto „preUČKdisko“ väzňov, odkiaľ ich odvážali do ďalších zariadení.
  • Burrel – na okraji mesta Burrel sa nachádzajú dve zariadenia. Jedno zariadenie slúži na výsluchy väzňov a ich zatýkanie. V druhom sa väzni zhromažďovali, odpočívali a vykonávali sa ďalšie procedúry.

 

V dvoch zo zariadení vyšetrovací tím vykonal osobnú prehliadku, aj keď nebolo možné vykonať dôkladnú prehliadku kvôli snahám mariť vyšetrovanie zo strany albánskych úradov, bolo zozbieraných dostatok dôkazov na podporenie obvinení proti kosovským členom UČK. V ostatných zariadeniach nebolo možné vykonať osobnú prehliadku, ale existujú dôveryhodné výpovede mnohých svedkov o činoch spáchaných v týchto zariadeniach.

Okrem únosov mali členovia UČK aj inú metódu, ako získať potenciálne obete pre svoj obchod s orgánmi. Vrchní velitelia UČK zaviedli metódu, pri ktorej títo členovia obvinili všetkých, ktorí nespolupracujú s režimom UČK a ich rozkazmi a previezli ich do Albánska na výsluchy. Tento systém výsluchov bol na albánskom území dovolený aj zo strany albánskych úradov, ktorých niektorí členovia sa osobne podieľali na výsluchoch týchto zajatcov. Najvýraznejšou osobou tohto systému výsluchov však bol kosovský Albánec a člen „ Drenickej skupiny“ UČK Kadri Veseli prezývaný „Luli“.

Správa Dicka Martyho priniesla zdesenie a obavy osôb z medzinárodných inštitúcií, ktorí v tomto obchode zohrávali akúkoľvek úlohu. Najväčší šok priniesla táto správa a to z dôvodu, že priamo obvinil členov UČK z obchodovania s orgánmi väzňov zajatých počas vojny v Kosove, konkrétne ich vtedajšieho veliteľa a súčasného premiéra Kosova – Hashima Thaciho. Ešte šokujúcejšie je, že nielenže tieto skutky neboli nikdy potrestané, ale všetky veľké svetové mocnosti naďalej spolupracujú s týmito zločincami, vrahmi a nelegálnymi obchodníkmi.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Ani jeden zo záujemcov neponúka za košickú huť cenu, ktorá by zodpovedala predstavám U. S. Steelu. Predaj nateraz nebol uzatvorený.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.

DOMOV

Päť podnetov, Harabin trestom stále uniká

Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.


Už ste čítali?