Kosovo – málo dôkazov o zverstvách ?

Autor: Zdravko Boškovič | 9.6.2013 o 13:08 | (upravené 9.6.2013 o 13:20) Karma článku: 9,14 | Prečítané:  1080x

V predošlých článkoch som už spomenul mnohé relevantné dôkazy a výpovede, ktoré potvrdili ohavné činy najvyšších predstaviteľov UČK a Albánska. Existuje však ešte mnoho ďalších dôkazov, ktoré potvrdili zverstvá, ktoré boli páchané na srbských, rómskych, albánskych a iných civilistoch na území Kosova. Už dlhú dobu si preto dávam otázky. Prečo nebol za to nikto odsúdení? Prečo sa obchod s ľuďmi, drogami a prostitútkami naďalej popiera? Odpovedí je mnoho, niektoré možno špekulatívne až konšpiračné. Poďme si však radšej namiesto toho uviesť fakty.

Koncom roku 2003 predseda právneho oddelenia UNMIK Paul Coffey poslal správu do úradu ICTY Jonathanovi Sutchovi, ktorá obsahovala výpovede 8 svedkov. Títo svedkovia boli etnickí Albánci pochádzajúci z Kosova a Čiernej hory, ktorí boli v minulosti členovia UČK. Boli svedkami nedobrovoľného odobratia orgánom z tiel srbských väzňov. Pašeráci za orgány z jedného tela dokázali zarobiť až 45 000 dolárov. Dokument cituje jedného z bývalých členov UČK: „Najväčšia zásielka bola, keď sme mali pokope 5 Srbov. Väčšinou sme robili naraz len 2 až 3 Srbov.“  Okrem toho vedúci pracovník ICTY v Skopje a Prištine Eamon Smith informoval šéfa ICTY o svojom stretnutí s Paulom Coffeym. Po vyšetrení situácie a rozhovore s Coffeym Eamon Smith poslal vedeniu ICTY správu, v ktorej vyslovil svoj názor, že členovia UČK z pomsty zabíjali Srbov a následne im odoberali orgány na ich predaj. Ako podpora tohto názoru existujú podrobné svedectvá o týchto zverstvách. Podľa týchto svedectiev bolo v roku 2000 unesených 100 až 300 obetí a transportovaných do táborov na severe Albánska, kde obetiam vo veku 25 až 50 rokov boli robené testy a boli im odnímané orgány. Svedkovia tvrdia, že na vlastné oči videli, ako boli mŕtve obete pochovávané, aby neboli nikdy objavené dôkazy o ich vraždách. Zdroje tvrdili, že orgány boli z týchto táborov prevezené na letisko v Tirane, odkiaľ putovali na letisko do Istanbulu. Pracovníci letiska v Tirane museli mať „privreté oči“. Dva zdroje osobne potvrdili, že sa zúčastnili prevozu orgánov (obličky, pľúca či srdcia) na letisko v Tirane. Jeden zo zdrojov tvrdil, že dostal inštrukcie, aby netýral väzňov a bol svedkom toho, ako členovia UČK priniesli dôverný kufrík so spismi doktorom v zariadení. Videl, ako tých väzňov privážali tam, ale nikdy ich nevidel odísť. Rôzni svedkovia nezávisle na sebe potvrdili, že najvyšší predstavitelia UČK aj doktorov z Kosova aj zo zahraničia si boli plne vedomí činov páchaných na obetiach a že sa toho dokonca aktívne zúčastňovali. Svedok určil presnú polohu jedného z domov, kde sa tieto ohavnosti uskutočňovali. Tvrdil, že je tento dom vzdialený iba dve hodiny cesty od Tirany. Tak podnikli vyšetrovanie v už spomínanom „Žltom dome“ a výsledky vyšetrovania vtedy zahrnula do svojej knihy aj Carla Del Ponte. OSN tieto tvrdenia povrchne zisťovalo, ale oficiálne vyšetrovanie nezačalo. Zo srbskej strany boli obvinení z dvojakého metra OSN voči Srbom.

Britské noviny The Guardian v článku z roku 2011 uviedlo, že Hashim Thaci bol ovládaný albánskou mafiou a dôležitú úlohu v obchodovaní s orgánmi, pašovaní drog a prostitúcií zohral aj šéf logistiky UČK Xhavit Halit, ktorý teraz pôsobí ako poradca premiéra v Kosove. Vo väčšine krajinách musí cestovať na falošný pas, keďže je v týchto krajinách na čiernej listine. Informácie o ňom majú FBI a MI5.

Vo februári roku 2011 média získali a informovali verejnosť o utajovanom dokumente, podľa ktorého úradníci OSN o obchodovaní s orgánmi v Kosove vedeli a takisto mali informácie o zapojení do tohto obchodu zo strany UČK. Jose Pablo Baraybar, bývalý vysoký úradník UNMIK potvrdil, že správa bola poskytnutá anonymným úradníkom a že v nej bolo uvedené, že na obchodovaní sa podieľali 8 stredne vysokí a vysokí velitelia UČK. Tento dokument mal 30 strán a mal utajené označenie CX-103.

K objasneniu situácie ohľadom obchodu s ľudskými orgánmi v Kosove významne prispelo svedectvo bývalého člena UČK, ktoré odvysielala srbská televízia v septembri 2012. Tohto svedka získal známy srbský prokurátor, Vladimir Vukčevič, ktorý sa zaoberá vyšetrovaním vojnových zločinov. Svedkovu totožnosť však nepozná nikto okrem Vukčevičovho tímu, aby sa zabránilo nečakanému „zmiznutiu“ ďalšieho svedka.

Svedok veľmi vierohodne opisoval, ako fungoval obchod s orgánmi v Kosove a ako sa on osobne na ňom podieľal. Bol vyškolený okrem iného aj v chirurgií a transplantácií orgánov. Velitelia mu povedali, že táto znalosť je potrebná, keby bolo treba zachrániť život jednému z členov UČK. Nebolo ani slovom spomenuté, že by táto jeho znalosť bola zneužitá na nelegálny odber  orgánu z tela. Tréning prebiehal na plastových figurínach v rôznych provizórnych priestoroch, lebo ako im tvrdili velitelia: „V tej dobe srbská polícia a armáda boli všade, takže sme nemohli prijať zranených do verejných nemocníc.“ Doktori im podrobne vysvetľovali ako treba srdce odstrániť a následne ho uložiť do vákuových obalov tak, aby sa neznehodnotilo. Svedok tiež opisuje hrozivú situáciu, ktorú zrealizoval. „Obeť bola zviazaná, keď bola prinesená na miesto. Všimol som si, že to nie je vojak UČK - a samozrejme som nemal právo sa pýtať, kto to bol. Bol som mladý, a boli tam velitelia. Dvaja vojaci, ktorí ho priviedli, ho odviazali. Chytili ho a položil na lavičku, a potom zavolal dvoch ďalších, aby ho držali a aby sa nemohol pohnúť. Lekár, ktorý ma predtým cvičil mu roztrhol košeľu. Jeden z lekárov priniesol čierne, lekárske vrece. To bolo pre mňa niečo nové. Vytiahol nejaké zabalené zariadenie z neho. Tam som videl skalpel, nože a chirurgické materiály. Dostal som skalpel. Cítil som sa zle, veľmi zle. Bolo to ako zlý sen, nočná mora. Spomínam si na to dodnes, v mojom tele a vo svojich myšlienkach som ten pocit znova zažíval. Doktor mi povedal, aby som si telo položil vodorovne a začal rezať od krku po rebrá.“ Podľa výpovede obeť bola srbského pôvodu. Počas zákroku plakal, kričal a prosil o život. Bývalý vojak UČK však pokračuje vo svojej hrozivej výpovedi ďalej: „ Ja som začal tak, ako som bol naučený. Moju ľavú ruku som položil na hrudník obete, aby som sa ho držal, zatiaľ čo som ho skalpelom v pravej ruke rezal. Keď som sa dostal na dno, krv začala striekať von. Potom, čo som to prerušil, v určitom bode, začal kričať na nás, aby sme ho zabili, a potom stratil vedomie, ja neviem, či omdlel alebo zomrel. Potom, keď už nebojoval, rezal som ďalej. To bol okamih, kedy som videl ľudský orgán prvýkrát – srdce. Bol som veľmi vydesený. Odrezal som tie žily, a keď som vzal srdce, stále sa chvelo. Neviem, ako som to urobil. Dal som ju do vrecka, ktoré mi rýchlo podal  druhý lekár, ktorý bol asi v mojom veku, a tiež priniesol tri fľaše." Týmto však tento doslova hnusný príbeh nekončí. Keď srdce uskladnili tak, aby prežilo prevoz, svedok spolu s niekoľkými členmi UČK nasadli do auta značky Volvo a vyrazili do Tirany. Podľa slov svedka aj po tomto otrasnom zážitku mal dojem, že toto srdce sa transportuje do nemocnice v Tirane pre niektorého z veliteľov UČK, ktorí je v kritickom stave. Auto však smerovalo na letisko v Tirane, kde na pristávacej dráhe pristálo malé lietadlo, podľa svedka príliš malé na to, aby bolo určené na komerčnú prepravu. Bolo to súkromné lietadlo. Lietadlo malo tureckú zástavu a ako dodal svedok na záver: „Uvedomil som si, že to nie je o vlasti, ale o činnosti obchodovania s orgánmi, o predaji. To nie je o ideáloch, ale o niečom škaredom.“

Mnoho menej zasvätených neskôr priznali, že v Kosove došlo k obchodovaniu s ľuďmi. Dôkazy boli nezvratné. Skeptici však tvrdili, že k tomu dochádzalo kvôli  občianskej vojne, pretože sa kosovskí Albánci na čele s UČK iba bránili pred Srbmi. Najväčší skeptici, Spojené štáty americké, tvrdia, že v Kosove k žiadnemu obchodu s orgánmi nedochádzalo a kosovská spoločnosť smeruje k vyspelému právnemu štátu. Neviem, či je toto vyhlásenie strašné alebo smiešne. Nechám úvahy na Vás a ja budem radšej pokračovať ďalej.

V roku 2008 sa však vynorila ďalšia kauza obchodovania s ľuďmi, ktorej vyšetrovanie prinieslo nové hrôzostrašné skutočnosti. Podľa medzinárodných inštitúcií táto kauza nesúvisí s obchodom v Kosove počas občianskej vojny, preto bol na tento prípad nasadený iný vyšetrovateľ. Aj keď to možno s vojnou nesúvisí, podľa mnohých dôkazov majú tieto dva prípady predsa len spoločného menovateľa – členov UČK na najvyšších postoch. Ohľadom tejto kauzy sa odohral historický zázrak – bol zahájený súdny proces proti Albáncom aj členom UČK. Táto kauza je však zložitá, medzinárodne prepletená, preto sa jej budem neskôr venovať v ďalšom článku.

 

Sú všetky tieto dôkazy náhodné alebo konšpiračné a žiadne obchodovanie s ľudskými orgánmi neexistuje? Každý nech si vytvorí svoj názor, ale podstatné je jedno. USA a ostatné najvýznamnejšie veľmoci to pokladajú za fámy a tvrdia, že k žiadnemu obchodu s orgánmi nedošlo. A ich názor je predsa smerodajný, nie?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Ani jeden zo záujemcov neponúka za košickú huť cenu, ktorá by zodpovedala predstavám U. S. Steelu. Predaj nateraz nebol uzatvorený.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.

DOMOV

Päť podnetov, Harabin trestom stále uniká

Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.


Už ste čítali?