Rómeo a Júlia zo Sarajeva

Autor: Zdravko Boškovič | 14.7.2013 o 14:00 | (upravené 14.7.2013 o 14:06) Karma článku: 15,73 | Prečítané:  6467x

Počas vojny v Bosne a Hercegovine, kedy bolo Sarajevo okupované, sa zrodila láska, ktorá sa preslávila po celom svete. Bola to láska medzi srbským chlapcom a moslimským dievčaťom, ktorá symbolizovala nádej. Aj vďaka nej ľudia verili v ľudské dobro, ktoré sa nedá zničiť vojnou. Symbolizovala aj však nechutnosť a nezmyselnosť vojny v Bosne, ktorá postavila proti sebe dovtedy spriatelené národy. Najviac však preslávila túto „zakázanú" lásku smrť.

 

Boško Brkić, 25- ročný Srb a rovnako staré moslimské dievča Admira Ismić boli rodáci zo Sarajeva. Tvorili pár a navzájom sa ľúbili. Do roku 1992 to nebol žiadny problém. Bol to pár, akých bolo v Sarajevo stovky. Vypukla vojna a zrazu bol problém družiť sa s ľuďmi inej národnosti alebo vierovyznania.

Boško a Admira vedeli, že keď ostanú v Sarajeve, nebude ich láska a spolužitie rešpektované. Prvé problémy nastali, keď za Boškom chodili jeho kamaráti, ktorí sa ho snažili zverbovať do armády alebo aspoň k polícií. On jednoznačne odmietol zobrať zbraň a pridať sa k násilnostiam, ktoré sa páchali v Sarajeve. Ľudia, ktorí sa ho snažili zverbovať boli čoraz dotieravejší, niekedy ho dokonca fyzicky napádali.

Na svadbe Ismeta Ćelo Bajramovića, šéfa vojenskej polície v Sarajeve, boli hosťami aj Boško a Admira. Deň potom najlepší Boškov kamarát, Mišo Ćuk, zmizol. Zistilo sa, že utiekol cez Grbavicu von zo Sarajeva. Fyzické napádania na Boška sa stupňovali. Následne dostal predvolanie na vypočúvanie, a preto sa rozhodol odísť zo Sarajeva. Jeho otec bol mŕtvy a jeho mama s bratom odišli už dávnejšie do Srbska. Prirodzene, bez Admiry by to nemalo cenu. Ona s odchodom súhlasila, aj keď kvôli naliehaniu svojej mami bola na pochybách. Nakoniec aj Admirina matka usúdila, že v Sarajeve ju nečaká nič dobré, preto nakoniec s útekom súhlasila.

Ćelo Bajramović sa dohodol s dvoja dôstojníkmi Vojska Republiky Srpskej ( VRS ) na bezproblémovom prechode dvoch ľudí, Boška a Admiry, cez most Vrbanja na Grbavicu, ktorá bola pod kontrolou VRS. V batohu mali nachystané peniaze a dôležité veci na cestu. Mali isté obavy, verili však dohode medzi vojenskými dôstojníkmi a takisto verili, že ich láska ich ochráni. Keď prechádzali mostom Vrbanja, zaznel prvý výstrel, ktorý okamžite usmrtil Boška Brkića. Admira sa vrhla Boškovi na pomoc a vtedy zaznel druhý výstrel. Admira stihla ešte pred smrťou objať Boška a následne umrela.

Ich telá ležali na moste Vrbanja týždeň, pretože jednotky UNPROFOR odmietli odniesť telá z mosta skôr, kým bude podpísané prímerie. Z mosta však telá odniesli VRS a následne ich pochovali na cintoríne Lukavica v Sarajeve. Po vojne však po rozhodnutí rodičov oboch zaľúbených boli ich telá prevezené na cintorín Lav. Fotka z ich mŕtvymi telami obleteli celý svet a ich láska bola inšpiráciou pre všetkých, ktorým sa hnusila vojna a prednejšia im bol vzájomná láska bez ohľadu na vierovyznanie.

Po rokoch Ćelo Bajramović v rozhovore pre noviny povedal, že ich prechod vôbec nebol istý. Bolo to "územie nikoho" a na dostrel boli moslimské, srbské aj chorvátske jednotky. Doteraz sa nevyšetrilo, kto zabil tento pár. Pre mňa ich láska a smrť znamenala, že ľudské dobro existovalo a predovšetkým ich smrť zvýraznila nezmyselnosť tejto vojny. Ľudia dlhé roky predtým žili spoločne v jednom tolerantnom meste a nepozerali na odlišnosti. Nech sa ľudia poučia práve z tejto smrti, že život a láska je viac ako zabíjanie a neznášanlivosť.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Ani jeden zo záujemcov neponúka za košickú huť cenu, ktorá by zodpovedala predstavám U. S. Steelu. Predaj nateraz nebol uzatvorený.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.

DOMOV

Päť podnetov, Harabin trestom stále uniká

Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.


Už ste čítali?