Tolerancia a umenie odpúšťať

Autor: Zdravko Boškovič | 6.8.2013 o 10:10 | Karma článku: 8,12 | Prečítané:  635x

  Každý človek by sa mal vyznačovať istým stupňom tolerancie a odpúšťania. Niekto sa s tým narodí a niekto sa to musí naučiť. Musím neskromne povedať, že som sa narodil s istou dávkou tolerancie a odpúšťania. Ale čo je skutočná tolerancia  a odpúšťanie ma naučili až moji dvaja kamaráti.  

 

Jedným z nich je Adnan. Je to Bosniak s moslimským vierovyznaním a žije v Bosanskej Krupe. Ako však sám hovorí, sem tam si vypije a obháňa ženy, preto ho niektorí moslimovia nazvú neveriacim. Keď sme sa spoznali, spýtal sa na môj pôvod. Žiadna negatívna alebo zlostná poznámka. Iba mi rozprával, koľko má srbských kamarátov a aké veci navyvádzali. Po dlhšom čase sa mi zdôveril, že v jeho rodnej dedinke mu pár kamarátov najprv zabili alebo zranili Chorváti ( HVO), neskôr na dedinu zaútočili Srbi. Vtedy sa mu dokonca pokúsil jeden opitý srbský vojak znásilniť tetu. Našťastie nedošlo k ničomu, ale po strete srbskej a moslimskej jednotky ostala zničená dedina. Ale prizvukoval mi, že nemá ťažké srdce na Srbov. Vie, že vojnu rozpútalo pár nacionalistov, ktorí populisticky klamali národ, že svoj národ treba chrániť pred nepriateľmi. A to na všetkých troch stranách. Srbi v okolí jeho dedinky napáchali veľa zlého, on však hovorí, že nesúdi Srbov ako národ. Odpustil Srbom, dokonca jeho najlepší kamarát je Srb. Povedal, že to tak bolo pred vojnou a je to tak aj po vojne. Žiadna vojna ho nedonúti pozerať sa na človeka inak. Ak je to správny človek s dobrými úmyslami, je mu jedno, či je to Srb, Moslim alebo Chorvát. Preto som sa potešil, že veľká časť moslimského obyvateľstva Bosny nemôže nenávidieť všetkých Srbov, dokonca nenávidí len tú časť, ktorá páchala násilie na ich národe. O tom je tolerancia a odpúšťanie.

S druhým kamarátom mám rovnakú skúsenosť, ibaže v obrátenom garde. Volá sa Dragan, je to Srb a žije vo Vlasenici. Keď bola vojna, mal 10 rokov. Vtedy mu moslimské paravojenské jednotky zabili dedka. Nebola to poprava. Neďaleko ich domu dopadol mínometný granát a jeho dedko si to odniesol. V jeho rozprávaní som však ani raz nezačul obviňovanie moslimského národa Bosny a Hercegoviny. Teraz majú na ulici dokonca niekoľko moslimských susedov a nemajú s nimi najmenší problém. Chodievajú spolu za ženami, na diskotéky. Dokonca on a jeho srbskí kamaráti pomáhali pri oprave domu moslimského suseda. Priznal sa mi aj, že to robil aj pre dievča, ktoré v tom dome žije. Vraj je to krásna moslimka.

Toto je to odpúšťanie, ktoré by sa mali aj mnohí z nás priučiť. Týmto ľuďom sa stali naozaj zlé veci, o ktorých väčšina z nás nemajú ani potuchy. O tom všetkom sme počúvali iba z televízie a videí. Je však dôležité si uvedomiť, že práve títo ľudia vedia o odpúšťaní možno najviac. Moje potešenie spočíva v tom, že Bosna a ľudia žijúci v nej nie sú tí zatrpknutí ľudia, akých by sme očakávali. Hlavne mladšia generácia odmietla vkuse riešiť vojnu a jej hrôzy. Odmietla separáciu a zlé susedské vzťahy. Pomaly sa to vracia do normálneho vzťahu, aj keď to tam nie je ideálne. Verím však, že raz to bude tá multietnická zem, kde všetky národnosti žili pohromade v miery a spolupatričnosti.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Ani jeden zo záujemcov neponúka za košickú huť cenu, ktorá by zodpovedala predstavám U. S. Steelu. Predaj nateraz nebol uzatvorený.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.

DOMOV

Päť podnetov, Harabin trestom stále uniká

Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.


Už ste čítali?